Ekvádor je malá juhoamerická krajina, ktorá sa mi od roku 2007 stala druhým domovom. Bolo to v čase, keď som tam odišiel na ročnú pracovnú stáž a aj po jej skončení sa tam čas od času vraciam. Už nie ako turista, ale ako “skoro” domáci. Tu som začal svoje latinskoamerické pôsobenie, tu som sa naučil jazyk a stretol skvelých ľudí. A tu som si zamiloval aj skvelú rovníkovú kuchyňu.

Hoci Ekvádor patrí medzi krajiny tretieho sveta, bez problémov tu nakúpite aj v klasických supermarketoch. No veľká časť nákupov domácich sa odohráva na miestnych trhoch. Ak máte chuť na čerstvé plody mora a bývate na pobreží Pacifiku, mali by ste si privstať. Lebo najlepšie kusy sa rybárom, čo sa práve vrátili z rybačky, míňajú veľmi rýchlo. Samozrejme je okolo toho veľa kriku, dohadovania, porcírovania a váženia… jednoducho všetkého, čo na ranný rybí trh patrí. Čuchový zážitok nevynímajúc. Počas dňa zase všetko od ryže, mäsa, pečiva, čerstvého ovocia a zeleniny dostanete na trhoch. Že ste v trópoch ľahko spoznáte aj podľa toho, že pre nás bežná vec akou sú napríklad jablká, tu stoja neporovnateľne viac ako všetky exotické druhy – ananas, papaya, mango, pomaranče a banány. Hlavne banány!

Sme predsa v krajine, ktorá je jedným z najväčších exportérov banánov na svete. Darí sa tu dobre skoro 300 druhom tohto ovocia, a tak sa banány aj v domácej kuchyni patrične využívajú. Niektoré sa jedia surové, iné sa pečú na grile alebo smažia na oleji. Obľúbenou prílohou jedál sú patacones – banány nakrájané na kolieska, roztlčené na malú placku a upečené na oleji.

Na ekvádorskom pobreží si však pochutnáte aj na výbornom ceviche – miestnej obdobe sushi, či arašidovo-morskej polievke viche. A zaujímavo to vyzerá v kuchyni aj na Veľkú noc. Tradičným veľkonočným jedlom sú varené sladkovodné kraby, ktoré ale treba pred prípravou dôkladne vyčistiť. Na záhyby v ich pancieroch sa používa zubná kefka. Narábať ňou však treba veľmi opatrne, pretože krabie klepetá sú rýchle a silné a tak si príprava veľkonočného stola vyžaduje značnú dávku zručnosti.

V horskej časti krajiny, vysoko v Andách, sa zase veľkej obľube tešia zemiaky, kukurica a bravčové mäso. V meste Latacunga sú napríklad typickou špecialitou chugchucaras – pečené bravčové kože spracované ako obrovské chipsy.
Ale najlepší gurmánsky zážitok bola pre mňa zatiaľ aj tak pečená ryba z domácej kuchyne na opustenej pláži San Lorenzo. K tomu slamená strecha, čo chráni pred tropickým slnkom, poobedná siesta v hamake a hukot Tichého oceánu.